Hnev a jeho úloha
Rudolf Steiner spomínal vo svojich prednáškach, že z duchovného zrenia je možné vnímať hnev ako silu Ja, či ako pred-stupeň lásky.
Takto jednoducho napísané to znie pre nás možno kus záhadne.
Napíšem k tomu len pár poznámok...
Mnohí spájajú hnev s agresiou; agresia je však nasmerovaná voči niečomu - hnev nevyhnutne nie. Bolo to pre mňa nové, keď som to prvýkrát počula - ale skúste si predstaviť "hnev osebe" - proste dupem, kričím, búcham si do vankúša... hnevám sa. A tá sila, ktorá mnou prechádza ma celého prenikne. A táto sila je moja sila. Nenechala som, aby prenikla danú situáciu, nevyslovila som ju dostatočne včas, a tak sa zabrzdila; a keď som jej bola plná, už nebola dostupná bdelému vedomiu, ale potrebovala proste - von. Keď vyjde, je možné dať jej hlas. "Povedať svoju pravdu", ktorú som pred tým zadržala.
Rudolf Steiner o tom píše kus v inom jazyku. Ak uňho ide o prednášky (čo je aj nasledujúci text), tak hovorí vždy pre konkrétne prítomných ľudí. A len si pripomeňme, že na konci 19. a začiatkom 20. storočia síce vládol materializmus, ale katolicizmus vládol svojou silou a morálka vyplývala z vecí daných otcom rodu alebo kňazom. Hovoriť o tom inak bolo vždy na hrane. Rudolf Steiner túto hranu ďaleko prekračoval - vtedy. Dnes by hovoril inak.
Je napríklad dobré vedieť, že vo svojej knihe (ktorú napísal, nie sú to teda prednášky) Filozofia slobody predstavil filozofiu "morálneho individualizmu", kde filozoficky popísal človeka ako - v dnešnej reči - duchovnú bytosť, ktorá z vlastnej slobodnej vôle sa z vlastného vhľadu do duchovného sveta hlási k tým bytostiam, ktoré si vedome zvolila za pre ňu inšpiratívne - a to tvorí morálne ideály tejto individuality. (V nižšie uvedenej prednáške to takto možno nie-celkom vyznie. Pamätajte, že v tej dobe boli v školách bežné telesné tresty a dieťa nebolo považované za rovnocenného partnera... My žijeme fakt v úplne inej dobe dnes. Tak poprosím toto zobrať do úvahy pri čítaní nižšie uvedeného textu. Pri mnohých prednáškach R. Steinera je uvedené, že bez znalosti základných textov, čím sa myslí tých pár ním písaných kníh, si človek nemá robiť nárok na porozumenie... čo celkom chápem, lebo to, ako Rudolf Steiner používa slová je dosť nenáhodné, a všetky si vopred niekde vymedzil, v akom zmysle ich používa... a tým, že dnes tie slová majú význam iný, vznikali celkom šťavnaté nedorozumenia...) Toľko mojich pár poznámok k uvedenému textu. :-)
