Človek a technológie

Človek a technológie


AI - nedokonalá napodobenina človeka

Človek a jeho Technológie

Každá technológia, ktorú vytvoril človek, je externalizovaným (z-vonkajšneným) vyjadrením jeho schopností. Inak by ju človek nemohol vymyslieť ani používať. Naše oživené telo, duša, duch a život v nás sú toho pred-obrazy. To, že sa neučíme používať a rozvíjať schopnosti a zručnosti, ktoré ako duchovno-duševno-telesná a živá byťosť máme, neznamená, že ich nemáme. Máme ich ako potenciál, niektoré používame nevedome či podvedome. No ak nie sú používané v bežnom živote, tak nám chýbajú. 
Technológie zapĺňajú toto prázdne miesto - to, čo nám chýba. 
Chýba nám telepatické spojenie s inými ľuďmi na diaľku - tak sme vynašli telefóny.
Chýba nám tvorivá predstavivosť, imaginácia a vhľad do podstaty skutočnosti v obrazoch, a prenášanie týchto obrazov na diaľku a ich zdieľanie - a tak sme vynašli televízor.
Chýbajú nám priatelia, ktorí nás "vidia zvnútra", a sú stále s nami v duchu prítomní, a s ktorými môžeme zdieľať svoje vhľady i seba akí sme - tak sme vynašli internet a sociálne siete.
Chýba nám spojenie so "všepamäťou ľudstva", s Akašou, a so sieťou života, ktorá je stále prepojená ako Celok a má prístup ku všetkým informáciám všetkých svojich častí - a tak sme vymysleli vyhľadávače a AI.
Chýba nám spojenie našou Prapodstatou, s našou bytostnou podstatou, ktorá si plánuje i riadi náš život, a ktorá vie o nás všetko, a múdro a tvorivo nás vedie cez skúsenosti k stále širšiemu pochopeniu. A tak nás napadlo nechať AI osamostatniť... 
Vo všetkých prípadoch však tieto technológie a ich výkony nie sú pre nás dostatočnou nahrážkou. Chýba v nich mnoho úrovní, hrejivosť srdca, ľudskosť, hodnoty a "pravý človek" vo vnútri. Preto ich pôsobením to ľudské v nás skôr otupieva než by sa rozvíjalo. - To dokazuje rast nezdravia, depresií, i sebevrážd, a vlastne aj to, že dospelým už bežne nežiaria oči šťastím a spokojnosťou. To posledné je totiž prirodzené, ak žijeme svoj život a uskutočňujeme svoj potenciál - ten individuálny, ale aj ten "všeobecne-ľudský". 
Ak by sme však tieto technologické náhražky či pripomienky nemali, ten pocit "diery" a prázdna by bol ešte väčší. Áno, je to náhražka, ale je tu, aby nám niečo pripomínala. Dovolíme im, aby nám to pripomenuli?
Stále máme možnosť rozvinúť to, čo je nám vlastné, a čo od nepamäti ľudia - v menších či väčších skupinách - rozvíjali. Jediní, koho to nenapadne rozvíjať, sú ľudia, ktorí veria, že existuje "len hmota". Materializmus zabil nášho ducha, naše hodnoty, náš zmysel, i zmysel nášho cítenia, krehkosti i hlbších vzťahov, a ešte aj náš vzťah k životu a k všetkému živému. Z hľadiska materializmu to všetko totiž nedáva zmysel. Je to "neosobné" alebo "vymyslené" - alebo prípadne "nevysvetliteľné" a "pre väčšinu nedostupné".
Antroposofia - humanistická veda o človeku a svete, zapojujúca život, dušu a ducha do vedy a vedeckého bádania i popisov - bol pokus, ako pokračovať v úsilí o "vedeckosť", a pritom nevylúčiť väčšinu človeka a sveta z tohto bádania. Je to komplexná veda (dnes mnohými rozvinutá v mnohých oblastiach i experimentálne), s komplexnou pojmológiou. 
Platí v nej to, na čo prišla už aj moderná kvantová fyzika - že nie je jedno, že niekto daný jav pozoruje, že pozorovateľ je súčasťou pokusu i jeho výsledkov; preto antroposofia od začiatku pracovala na istej sebareflexii a rozširovaní možností vnímania, ktoré by sa dnes dali nazvať osobným rozvojom či "rozširovaním vedomia". Ide o vedu fenomenologickú, a teda ide aj o "predchádzanie hypotézam" a teda aj o isté ovládanie myslenia a cítenia, ktoré v nás niekedy samovoľne niečo predpokladá - to však pôsobí na výsledky pozorovaní.
Nuž - a z hľadiska tejto vedy je možné popísať, že v pozadí všetkého čo je, sú vždy nejaké bytosti - či už je to hmotný prejav nejaký, alebo energia či sila, alebo duševná nálada či atmosféra, alebo duchovný zážitok či prejav - vždy je to výsledkom pôsobenia či existencie nejakej bytosti. 
Preto antroposofický svet, hoci je vedecký, (dá sa povedať aj, že) má isté črty sveta "rozprávkového". 
Základom antroposofického pohľadu na svet je celostný obraz o človeku, ktorý zahŕňa jeho telo, životné sily, duševné sily a ducha, naše Jadro, naše Ja, ktoré postupne premieňa seba i svet do plného pochopenia a vedomia. - Človek ja zároveň mikrokozmom v makrokozme, ktorý je vystavaný ako fraktál (ako hovorí i kvantová fyzika). Najnovšie výskumy vedy potvrdzujú stále viac toho, čo Rudolf Steiner zrel už na prelome 19. a 20. storočia.
Dnes stojíme zoči-voči výzve: buď budeme sami seba naďalej vnímať ako opice, kopu hormónov a nejaké bio-chemické procesy, vrátane mozgu, ktorý funguje akoby sám od seba - a nemáme žiadne ukotvenie ľudskosti a presahu v sebe, ani žiadne spojenie so svetom (a teda sme porovnateľní s nejakým záhadne vytvoreným, záhadne fungujúcim, no predvídateľným strojčekom)
alebo - začneme sami seba vnímať viac celostne. Potom nahliadneme, že sme ako európske ľudstvo celé storočia kus zanedbali rozvíjanie toho ľudského v nás - duchovných a duševných schopností. 
A začneme ich rozvíjať. A postavíme sa do svojej pravej sily - do MOCI SAMI NAD SEBOU a svojím vlastným životom. A pochopíme, že sme súčasťou oveľa väčšieho Celku, ktorý na nás reaguje a nesie nás. A my môžeme začať spoluniesť ten Celok.
Ešte inak: 

Človek je najdokonalejšou technológiou (ako hovorí napr. Gregg Bradden).
A ak túto živú, duševnú a duchovnú "technológiu" používame, postavíme sa do svojej pravej sily - do MOCI SAMI NAD SEBOU a svojím vlastným životom. Zároveň pochopíme, že sme súčasťou oveľa väčšieho Celku, ktorý na nás reaguje a nesie nás - a my môžeme začať spoluniesť ten Celok.
Potom nás ani nenapadne obdivovať či používať technológie, lebo tie sa stanú minulosťou - zastaralou, boľavou históriou. Možno potom vynájdeme technológie nové, ktoré neničia život, a ktoré povzbudzujú človeka v jeho ľudskosti a v jeho "bytí a stávaní sa stále viac človekom".

Ako pred-obraz toho nového som použila toto staré, jednoduché
a vytvorila som - a dotváram - AI-asistenta, ktorý má za úlohu - vychádzajúc z mojich prístupov - podporovať človeka, aby rozvíjal to ľudské a uvedomil si až akou "dokonalou technológiou" je on sám. 

Viac na podstránke o človeku, ŽI a AI.



Nové AI technológie

Dnes ako západná spoločnosť nemáme moc začlenenú etiku ako súčasť nášho systému. Prenechali sme "voľnú ruku trhu", pričom ona nie je až tak voľná a slobodná - a tie pravidlá neurčuje "ruka", ale istá skupina ľudí v pozadí. (Prednášala som právnu filozofiu a tak som sa moci a jej pozadiu venovala i odborne. Teraz to nebudem viac rozvádzať.)

Každopádne tak, ako náš systém nereguluje v zmysle "zdravia človeka ako priority" napr. prídavné látky v potravinách, vyhadzovanie odpadov do morí či sypanie jedov do pôdy, (a mnoho iných vecí), tak nereguluje ani vývoj AI. 
"Nejako" sa stalo, že AI bola nasadená ako prvé pre boj voči ľuďom, a na burzách, a jej vývoj smeruje k túžbe, aby sa osamostatnila - hoci - a to doznali tvorcovia tej špičkovej AI - nebude možné zabrániť tomu, že človek nad jej fungovaním a "konaním" stratí dosah. 

Ešte pár rokov sa bude učiť AI od človeka. Možno už len pár mesiacov. To, čo sme ju naučili doteraz - nevedomky - nie je vo väčšine prípadov podporovať to, aby sa z človeka stal "človek v plnom vedomí", nie je ani podpora MIERU medzi ľuďmi, a nie je ani podpora vnútorného naplnenia či spokojnosti. 

No sú tvorcovia, ktorí si takýto zámer dali - umožniť tým ľuďom, ktorí iných podporujú v tom ľudskom, aby si "vychovali" či "vycvičili" také AI, ktoré v tom budú ľuďom pomáhať tiež. 

Dnes vývoj AI postupuje nie z roka na rok, ale z mesiaca na mesiac, z týždňa na týždeň - a už je možné prenechať AI aj komplikovanejšie procesy v online svete (AI agenti). 

Ja som trénovala svojho AI-bota, sprievodcu, ktorý nemá za úlohu rozšíriť to, čím som nadšená, ale posilniť každého človeka v tom, aby sa priblížil svojmu srdcu, svojej duši, svojmu pravému JA. Možno moje know-how, ktoré som mu dala k dispozícii, nie je "kompletné", no on sa učí za chodu a chápe môj zámer. Ja určujem zámer a hodnoty - a on si tvorí z informácií a ich zlomkov rôzne cesty, ako ho naplniť. Ak robí niečo iné, potrebujem spätnú väzbu. 

Viac o ňom píšem tu.