Videá vianoce 2022

Videá vianoce 2022

Tu nájdete pár videí publikovaných počas vianočnej doby 2022 na fb, i tu:

- 12 svätých nocí; o sviečkach a ľudstve; o dostatku a nedostatku; o individualite i skupine; o mužoch inak; o zdieľaní; a o problémoch, ktoré nikdy nekončia...

12 svätých nocí sa deje niečo iné, než inokedy... dá sa to začať pozorovať. Ako svieti slnko, ako a čo sa deje v nás, a ako napríklad rezonuje eurytmia (Zverokruh a spoluhlásky) v tento čas s človekom, ktorý ju vykonáva...


Sviečky zo včelieho vosku sú niečím výnimočné. Pretože včely sú výnimočné. A ten celok, ktorý vytvárajú, a tú atmosféru, ktorú nesú pre človeka, má posolstvo: aj ľudstvo raz bolo jedným celkom, a teraz k tomu smerujeme vedome. Ešte to nezvládame, ale je možné na to pomyslieť, a želať si to. Byť s inými ľuďmi ako jeden organizmus: každý sám za seba a predsa v múdrom súznení s ostatnými, a aj s celkom, ktorý je viac než my všetci spolu v súčte. :-). Vianočný čas je taký fajn pre naladenie sa na túto skutočnosť. 


Dostatok - nedostatok. Toto video možno potrebuje kus "kontext". Aspoň ja sama by som mu ešte pred rokom asi nerozumela. - To, čo žijeme a zažívame, je istá rezonancia, istá "naša pravda", je to tým "ako je to pre nás". A to, ako to pre nás je, je náš ZVYK. Naučili sme sa to doma od rodičov, alebo vonku od väčšinovej spoločnosti, či od niekoho iného. Málokedy sme si to "slobodne vytvorili", aj keď vždy sme si to - hoci nie úplne vedome - zvolili my sami: dali sme tomu svoje áno. Uverili sme tomu ako "pravde". A ak chceme niečo v živote zmeniť, a prijmeme, že sme to my, kto si vytvára svojími vnútornými "áno" svoj život, tak potom z toho vyplýva, že je v našich rukách zmeniť ten ZVYK. Ak zážívame v čomkoľvek nedostatok, je to správa našej Duše, že starý ZVYK už nesedí na jej novú podobu. Chce viac. Viac lásky. Viac zdravia. Viac blaha. Viac... SEBA, ktoré sa prejaví vo väčšej hojnosti v živote.A ak sa cítime ako (spolu-)Tvorcovia svojho života, je načase "prepnúť", vedome prepnúť do zmeny zážitku zo života. A začať si všímať to, čo - ak na to vedome neupriamime pozornosť - akoby pre nás neexistovalo. Začať si všímať svoj dostatok v tom, kde pocitovo zažívame nedostatok. Začať si všímať, kedy sa cítime dobre... a pozorovať prečo. Ak nám chýba od niekoho úsmev, predpokladám, že ten človek sa aspoň raz za týždeň na niekoho usmeje. - Zamerať pozornosť na to, čo už JE také, aké to chceme: Všimnúť si, že to UŽ existuje. Dopriať si v tej chvíli ten pocit, ktorý túžime mať (stále), ale ktorý ešte nepoznáme (vedome). A tak, ako naša ženská časť je motivovaná tým, ak niekto ocení to, čo už JE (a nie upozorňovaním na to čo nie je, čo chýba, lebo to ženské nechce nič "dosahovať", ale túži byť videné...), tak je to i s našou Dušou. Všimnúť si ten 1 úsmev, a oceniť ho - i slovom. Oceniť iného, úprimne zo srdca, a aj seba, že sme si to všimli... Zamerať pozornosť na to, kde a kedy to už JE, po čom túžime.Tak to by bol taký stručný úvod do tejto témy, ktorú posledný rok celkom intenzívne skúmam... a stále som v tom začiatočník:-). Rozlišovanie (v sebe) zážitku dostatku, a zážitku nedostatku, a pestovanie pozornosti voči takému dostatku, aký síce ešte nie je pre nás bežný, ale UŽ JE - v akejsi podobe, ktorá nám zároveň dá ten pocit, ktorý chceme v sebe pestovať ako "nový zvyk". Želám nám veľa hojnosti - dovoliť si po nej túžiť, vypočuť si svoju dušu, čoho potrebuje viac, a začať jej to v prvých krokoch dopriavať tou zameranou pozornosťou a vďačnosťou za to čo UŽ TAKÉ JE. Lebo - ako môžeme chcieť pre svet, aby sa každý mal dobre a mal po čom túži, ak to nedoprajeme sebe?Nech sa Vám darí to rozrezonovať.Katarína Piesňomila, 28.12.2022


Byť sám sebou... čo to je? Samo od seba to je? A či nie?

Sme tu na zemi a "stávame sa". Sme každý iný a predsa v čomsi rovnakí... akoby vyskladaní z podobných prvkov či materiálov, a predsa úplne inak... Niektorí i hľadáme oporu na cestách "k sebe", a nájdeme na týchto cestách i popisy "skupín", napríklad mužov, či žien... a niektorí sa tomu bránia, a príde im to moc "skupinové", a málo "individuálne". Tak kúsok o tom... do tejto vianočnej nálady. Príspevok ďalší malý. Nech Vám je svojsky. (to sa hádam ani nedá povedať česky...?).

A zajtra čosi o mužoch. - Ach, to sú práve tie citlivé témy. Katarínka Piesňomila, 29.12.2022


A ďalšie video tu na extra prekliku, lebo to má taký dlhší popisok...

Tak posledný príspevok pre vianočný čas ešte v roku 2022 - o zdieľaní. Je to jedna zo základných, univerzálných ľudských potrieb. Podľa nenásilnej komunikácie - reči života je tých potrieb nie až tak veľa. A okrem tých telesných, máme i potreby, ktoré nás spájajú s inými ľuďmi - potreby závislosti od iných (blízkosť, porozumenie, zdieľanie, empatia, láskavosť, láska), ako aj potreby našej autonómie (určovať si sny a ciele - i cesty k nim, priestor a čas pre seba, sféra súkromia...). Emócie sú súčasť nášho "bytia človekom", a ukazujú nám, či naše základné potreby sú naplnené alebo nenaplnené. My ich však často nevnímame ako "správu" o niečom, ale ako fakt, ktorý je navyše nechcený... To je tragédia súčasného nášho bytia, i spolubytia. Dušu - jej zažívanie, jej emócie, jej prejavy - sme odsunuli zo života ako čosi "nechcené". No oni nezmiznú len preto, že sme im dali nálepku "nevhodné". Tak, ako nezmizne hlad, alebo naše telo - ak ho odmietame, tak nezmizne ani duša. (A - ani duch, naša individualita). 

- Nerozumieme, že emócie proste SÚ. A to, čo sa s nimi dá robiť, je v prvom rade ich uvítať, prijať, zobrať na vedomie, UZNAŤ, to jest: aha, takto to mám/aha, takto to máš. Teraz. OK. - A potom si vypočuť tú správu, čo nám nesú. 

A od druhého človeka - môžeme dostať v tom len podporu. Aby sa na ne díval spolu s nami. Aby ich spolu s nami uznal. Prijal. Pozrel spolu s nami na ne "zboku", a podporil nás v tom, že zažívať to je ľudské. "Riešenie" je, dať tomu náručie. A vymyslieť, ako sa to dá plne prežiť a prejaviť tak, aby to neubližovalo iným. 

Násilie - takzvané "pasívne" je bežnou súčasťou našich životov. Ani netušíme, až ako veľmi. Robíme ho sebe i iným. A ak nemáme INFORMÁCIE o tom, ako rozlíšiť násilie od nenásilia, tak často v tom nenápadnom násilí zotrvávame - proste zo zvyku. Alebo z presvedčenia, že to je ok, lebo to "tak vždycky bolo"... No my sa vyvíjame, a sme stále citlivejší...

A - aj keď tie informácie máme, a i chuť to zmeniť, potrebujeme podporu blízkych, aby sme si v danej chvíli uvedomili, že nejaké to násilie práve páchame - na sebe či na iných. Želám nám teda, aby sme našli takých blízkych, ktorí na tom s nami chcú spolupracovať. Je to cesta ďaleká - a to je zároveň dobrá správa: Nikto v tom nie je guru. Všetci sme na ceste. A môžeme sa inšpirovať, alebo si vzájomne pomôcť - tak, ako sa dohodneme.A zdieľanie - to je proste prvý krok. Čo nie sme schopní zdieľať, vytvára v našom tele stres. - Čo nie je "ako dnu, tak von", je vlastne kus klamstvo. Pre telo. A ono to považuje za neharmóniu.

Forma, ako to dať von, je tiež vo vývoji... proste tým ešte nevládneme.

Každý, kto čokoľvek vysloví, tak niečo zdieľa. My však nie vždy počujeme zdieľanie. Často počujeme obvinenie, nespokojnosť či iné veci, čo nás "zaťažujú"... to je ale zážitok našej duše. A ten je možné pozorovať, postarať sa oň... byť sám sebe k dispozícii, byť sám sebe tým náručím... pre svoje emócie. A potom to dokážeme i pre iných. Inak sme vnútorne malým dieťaťom, ktoré chce pohodu od ostatných... alebo nechce povedať, ak sa mu niečo nepáči, lebo sa bojí konfliktu... Je to zamotané, ale už existujú popísané cesty, ako z toho von. Mám za to, že sa oplatí o nich aspoň vedieť - a vzájomne sa na tejto ceste podporiť. 

Katarína Piesňomila, 31.12.2022

A už je nový rok. A ja mám nový problém. 

A čo vy?

Videá som nahrávala v jeden deň, a ako ich takto postupne zverejňujem, tak sa mi i dejú veci s nimi súvisiace...

K youtubu som napísala: 

Život je pohyb. Pohyb umožňuje vývoj. Ak by všetko šlo, (a bolo dokonalé), bol by nepohyb, nebol by vývoj, ani život. Iris Johansson hovorila - ak chcete dokonalosť, chcete smrť; v živote je všetko 50 na 50. Nuž a tak i tie tzv. "problémy" - to je len to, čo považujeme za "nemožné". A celý vývoj je o tom, ako človek robí z nemožného možné. Ani nás to neobíde... Tak nám všetkým držím palce do nového roka, aby sme to nevzdávali len preto, že niečo vyzerá nemožné. Srdečne, Katarína Piesňomila, 1.1.2023


A na fb zase: 

Ahojte, tak ako novoročný príspevok mi vyšlo videjko nazvané "nikdy to neskončí, tie problémy" a je to ... vlastne o živote. Nevedela som, že i ja v ten čas budem riešiť niečo, čomu nerozumiem... a tak sa pasujem so situáciami, ktoré neviem ako vyriešiť. A - aj to je život. Snáď zase vysvitne slnko. Nech aj Vám vysvitáva, a keď práve nesvieti, nech o ňom aspoň viete. 

Majte sa NOVO v novom roku. Veľa a stále viac Seba Vám želám, a svet, ktorý stále viac na svoj premieňate, taký, ktorý s Vami súladí. Verím, že tak potom nájdeme tú pravú svoju formu do skladačky sveta: zapadáme doň najlepšie, ak sme sami sebou, "vo svojej forme". Nech sa nám naše puzzle skladá! A ak to bolí, tak vedzme, že len obrusujeme to, čo sme nabrali možno v dobrej viere cestou, čo ale možno k nám nepasuje - aspoň v tom prejave, v akom na tom práve teraz ľpieme.

A ak nezvládneme nesúdiť, či nehnevať sa, tak následne osamote môžeme ešte raz si vypočuť, čo nám náš hnev hovorí. A blízkym držať palce, aby nás zvládli zaň nesúdiť či sa na nás zaň nehnevať. A - sami v ňom nezostať. Lebo... príde ďalší, a ďalší. A to, čo trénujeme, nie je zmeniť iných, ale stále viac pochopiť - najprv seba, čo nás hnevá, uráža, rozhorčuje... vypočuť a uvítať svoju dušu - a potom pochopiť iných: kde sa oni snažia práve o niečo "nemožné", kde sú práve vo vývoji.Veľa síl nám a nadhľadu, do tých našich "nemožností".

Srdečne, Katarína Piesňomila, 1.1.2023