Majstrovstvo staré a nové

... (pokračovanie Novo = Naopak). Príklady. Zatiaľ ako náčrt...

...Čo ak je to naše Majstrovstvo?

Celé životy sme cvičili a rozvíjali vo vtedajšom "sebarozvoji" čosi, a teraz to máme. Dosiahli sme to. Sme na to hrdí. Používame to. Ako to, že to nefunguje? Ako to, že to neprináša to osvietenie, šťastné vzťahy, pohodu a nadhľad, a to "byť iným vzorom"?!!

Nuž - to, čo ja už zažívam na sebe, je to, že teraz máme inú konštitúciu a zrazu už máme cvičiť a rozvíjať čosi iné. Čosi, čo nevieme (česky neumíme; štúrovčinou - neumieme).

Lenže - to je tak nové, a tak krátko v čase aktívne, že väčšina nášho "seba" tomu vlastne neverí... "Akoby to mohlo byť?! - Veď sme mnohé životy trénovali odriekanie, a teraz - hojnosť?! To nemôže byť tak. To je omyl. Nemôže to fungovať. To je scestie. Blbosť. Veď to predsa už viem! - To som skúšal, a nefungovalo to..."

Áno, ešte pred 70 rokmi to nefungovalo. Ešte pred 200-300 rokmi by nás upálili, alebo zavreli, alebo pranierovali. Áno, skúsenosť ľudstva za posledných desaťtísíc rokov je v tomto jasná: tadiaľto cesta nevedie.

A dnes - vedie. Zažila som viacero ľudí, ktorým to funguje - nie preto, že by boli výnimoční, ale preto, že našli túto starú skúsenosť v sebe, pozreli jej do očí a s láskou a úctou jej poďakovali - a rozhodli sa to skúsiť napriek tomu. Už nie s podvedomým "nie", ale s vedomím, že je tam v nich vzdor - a zároveň že je tam i nové "áno".

Naučiť sa dá len to, čo neumieme.

Čo ak sme sa tie staré múdra a pravdy proste už naučili? Čo s nimi ďalej?...

(Všimli ste si, že ak máte problém, a potom ho prekonáte, vyriešite a už ho nemáte, že začne byť nezaujímavý?)

Tak mi prišlo proste zaujímavé pozrieť sa na tie naše vnútorné bariéry a prekážky a vzdory... proste ako na dosiahnuté Majstrovstvo.

(No nie je to na zlosť? Konečne dosiahnem úroveň "guru" a zrazu zistím, že to dosiahol každý a už to vôbec nie je výnimočné?! - Alebo sa naučím logicky a striedmo uvažovať a zistím, že to nevedie tam, kam som si myslel?! - Alebo prekonám všetko ľpenie a narodím sa do života, kde sa od každého chce iniciatíva?! - Alebo prekonám nutkanie pocitov a zistím, že ostatní nemajú byť voči čomu vo mne empatickí a nechápu ma a nechcú už so mnou byť... a navyše, že strácam šťavu a chuť do života...?! a pod.) - Tvoriť si takéto vety môže byť podnetom tohto môjho príspevku - Proste - urobiť si z toho proste "akoby-príbeh", kus fantáziu, s nadhľadom a humorom...

*

Majstrovstvo = byť guru / učiteľ / majster / žrec

Bolo: Len niektorí sú guru, učiteľmi či kráľmi (súviselo s: treba vedieť svoje miesto a nevytŕčať; - túžba stať sa lepším, stať sa guruom - ako "oni")

Dnes: Všetci sú guru, učiteľmi či kráľmi

Žijeme to prakticky: vieme, čo majú druhí robiť lepšie, ako by mali žiť, ako by sa mali k nám správať... proste to vieme (či si to len pomyslíme, alebo ich odsudzujeme, alebo im to aj hovoríme, alebo sa proste na nich kus zlostíme, že "nerobia čo majú"). Lenže - oni si zase myslia, že vedia, čo máme robiť my. Byť guru je zrazu "nezaujímavé", nikto naše múdra nepočúva. Alebo počúva, ale sa nimi neriadi. A my to vidíme správne! - Len, to čo sa teraz učíme je už niečo iné: byť guruom sebe. A ostatných - rešpektovať v ich roli gurua nad sebou samým. Akokoľvek absurdné sa nám to zdá...

A tomu práve bránia staré návyky, staré "majstrovstvá", ktoré sme si v priebehu vekov individuálne i ako ľudstvo nazhromažďovali...

*

Majstrovstvá staré, ktoré sme už ovládli, ale dnes nás už nevedú k vytúženému cieľu: 

Majstrovstvo poznať svoje miesto a nájsť si svoj vzor

= majstrovstvo podriadenia sa autorite a múdrosti zvonku

Viera/presvedčenie:

- hierarchia je prirodzená, vždy vládli alfa-samci / alebo osvietení panovníci / alebo guruovia či múdri, ktorí vedeli, čo je dobré, alebo to určovali; duchovne: existuje mimo nás dobro, ktoré je dané - je potreba sa k nemu pozdvihnúť, je rovnaké pre všetkých a niektorí ho poznajú a iní nie; ...

Majstrovstvo

- nepovažovať sa za gurua, zastaviť sa, ak by som šiel podľa vlastného úsudku - vždy si to overiť u iných ľudí, v knihách či porovnať to s tým, čo je bežné, vhodné či inak prijateľné; a očakávať to aj od iných

To "naopak" sa teda javí ako úplne scestné a absurdné:

(Opak - dnes aktuálny: Veriť len svojej vnútornej autorite, svojmu Ja, svojej intuícii... to nás dovedie k ideálnej spolupráci a šťastiu...)

*

Majstrovstvo rozumu

Viera/presvedčenie/zvyk:

- rozum je schopný prekonať pudy, strach, i klamstvo a manipuláciu; - rozum je to, čo nás vyvedie z temnoty nevedomosti; - rozum pomáha nachádzať riešenia, ktoré nám pomáhajú prežiť, zlepšiť život; rozum je najvyšším vývojovým stupňom v prírode, je to to, čo nás robí človekom; riadiť sa rozumom je osvietené; vedieť viac - to zlepšuje človeka, zušľachťuje ho to

Majstrovstvo:

Opierať sa o logiku, o rozum a rozumnosť, zvažovať svoje ciele, pohnútky i život racionálne, dokonca aj emócie posudzovať podľa toho, či sú logické. Svoje konanie sebe i iným dokázať zdôvodniť, vysvetliť, vedieť prečo to robíme. Vedieť, čo je potrebné, nutné, správne, dobré, a čo by som mal, a čo musím (to je zároveň spojené s nejakým rozumným dôvodom, prečo to tak je). - V tom sme majstri.

To "naopak" sa teda javí ako úplne scestné a absurdné:

(Opak - dnes aktuálny: Veriť intuícii, prijať emócie a počúvať ich správu, veriť signálom tela, spoznávať čo v tele je tou vnútornou autoritou, a nedať sa mýliť rozumom...)

(Opak - dnes aktuálny : Rozum - jeho stará úloha bola zabezpečiť prežitie s podnetu pudu sebazáchovy, a vyhrať nad nebezpečím; je zameraný na odhalenie nebezpečí, nepriateľov, zla; dnes vedie k zbytočným bojom a súdeniu iných i seba...

Opak - dnes aktuálny: Hlava duchovne = naša minulosť; pojmy, ktoré sme si vytvorili; neumožňuje nič skutočné nové. - Rozum je oddelený od toho kto sme,od nášho potenciálu, od našej možnej šťastnej budúcnosti- vedie nás mimo náš osud -

Duch sa vtelil do duše, duša do tela - uprostred duše, podvedomia, je naše pravé JA - to jest:

ruky, nohy, telo a duša poznajú cestu k mieru v sebe i navonok)

*

Majstrovstvo mužských kvalít

Viera/presvedčenie:

Tieto kvality vedú k vývoju, pravde, a zmysluplnosti / toto sú tie "dobré kvality":

- striedmosť, meditácia, sústredenie, askéza, odpieranie si, skromnosť... (cesta mníchov)

- cieľavedomosť, logika, štruktúra, usporiadanie, jasnosť, pevnosť, rozhodnosť... (cesta dnešná)

- meniť svet, mať zámer, postupovať krok za krokom, pomeriavať sily a súťažiť,

- nasledovať schopnejšieho, inšpirovať sa silnejším, prekonávať výzvy, byť odolný, ustáť to

- nenechať sa zmiasť emóciami, nerozprávať o svojich plánoch, riešiť si všetko vnútri / nezdieľať (neklábosiť), byť pevný, nepodliehať precitlivelosti, dokázať prekonať svoje potreby

(to sú všetko mužské kvality, a zároveň kvality, ktoré ctíme už tisíce rokov... a tie "dobré")

- staré presvedčenie, ktoré v tom pretrváva: duchovne sa môžu vyvíjať len muži; majú na to kvality a predpoklady, majú vzťah k duchu a vyššej pravde, ich konštitúcia je taká, že majú ľahšie prístup k vyšším pravdám; na to, aby sa duchovne mohli vyvíjať aj ženy, museli by vyvinúť v sebe kvality muža/jang

Opak - dnes aktuálny: Vyššie uvedená pozornosť voči emóciám a duši obnáša prijatie ženskej kvality v nás: premenlivosť, náladovosť, nepredvídateľnosť, chaos, emotívnosť, intuícia, mäkkosť, citlivosť, ... ktoré sú úplne závislé na tom, čo si o nich myslíme a ako k nim pristupujeme - duša verí našim myšlienkam o nej a jej kvalitách - otravujú, sú negatívne (tzv. negatívne emócie sú súčasť duše a jej reči), neprehľadnosť, nedá sa tomu rozumieť, nedá sa podľa toho riadiť, nemá zmysel tomu venovať pozornosť... Takže sa cíti nechcená, neprijatá, nemilovaná, nevidená, nepochopená. Tak je to bežné.

Opak - dnes aktuálny: Uznať tú časť seba a sveta, ktorá "smie byť taká aká je"; zmierenie s nedokonalosťou; rozvinutie schopnosti "vytvoriť priestor" pre to, aby duša smela byť aká je; rozvinutie schopnosti rozumieť jej obraznej reči, vyvinutie aktívneho záujmu a neprestať sa pýtať a zaujímať, kým neprezradí tajomstvá - a nenútiť ju, aby ich prezrádzala logicky, ale učiť sa reč, ktorou hovorí (záhady, tajomno, obrazy, vhľady, záblesky, ...); naučiť sa kvalite záujmu, plnej pozornosti, bezčasovosti, citu a taktu voči citlivosti, prijatia pocitov, a kvalite empatie.

(Opak - dnes aktuálny : Ženské/jinové rozpoznať, uznať a privítať umožní skutočnú rovnováhu a nový vzťah mužského a ženského v nás - a potom i navonok)

Ďalšie vymenujem už len príkladmo...

Majstrovstvo toho čo máme rovnaké

(Opak - dnes aktuálny: Rôznorodosť uznať až do špiku kostí... a rešpektovať ju

- vedie k empatickej komunikácii, ktorá vedie k mieru..)

Majstrovstvo prekonania seba

(Opak - dnes aktuálny: Stať sa sám sebou, byť aký som: iný než ostatní;

práve cez priblíženie sa pocitom, potrebám, tomu, kto som...)

Súčasťou Majstrovstva sebaprekonania je napríklad aj:

- Majstrovstvo prekonania duše/pocitov ...

- pocity nás zvedú od cieľa, od ducha, od vyššej pravdy: sú klamné a nepravdivé, treba sa od nich odpútať a nevšímať si ich; pocity nie sú to dôležité; pocity sú zaťažujúce a robia nás nešťastnými... spojenými s karmou... citlivými... nestálymi... chaotickými... nespoľahlivými... zmäkčilými... (to sú tie ženské kvality... tie nie je dobré nasledovať): proste sú zlé. Navyše sú nelogické.

(Opak - dnes aktuálny : človeka robí človekom že cíti... a má srdce, ktoré to vníma;

prijatie a postaranie sa o pocity a vypočutie si ich správy

ako základ nasmerovania sa k bytiu sám sebou)

- Majstrovstvo prekonania potrieb ...

- askéza bola vnímaná ako cnosť; vydržať bez jedla, bez potešení, ktoré sú bežne považované za potreby, bolo vnímané ako oslobodenie; často súčasť duchovných ciest; cnosť bolo slúžiť, obetovať sa, robiť a nepýtať sa a už vôbec nedať vedieť, že by som čosi potreboval - viac než mi pán či guru dá

(Opak - dnes aktuálny: naplnenie svojich potrieb ako výraz sebaúcty;

a ako predpoklad a zdroj autentickej vôle podporovať iných)

- Majstrovstvo prekonania tela ...

- niektorými náboženstvami vyhlásené za hriešne; pudy bolo potreba prekonať; telo bolo vnímané ako to, čo nám "robí problémy"; - súčasťou niektorých ciest bolo vedomé odriekanie si toho, čo sú potreby tela; - pozornosť telu u žien bolo považované za výstredné, nevhodné, nevkusné, vyzývavé, morálne nevhodné

(Opak - dnes aktuálny: Duch sa vtelil do duše a duša do tela: telo ako chrám duše i ducha, múdrosť tela predčí hlavu - hľadanie spôsobov, ako porozumieť signálom tela, múdrosti tela, ktorá obsahuje správy od našej duše i ducha)

- Majstrovstvo "urobiť cnosť z nedostatku" ...utrpenia, sebapopretia ...

- je cnosťou nechcieť veľa; je cnosťou mať málo; je cnosťou mať to ťažké a vydržať to; (z bytia-ovládaným, alebo podriadeným sa urobila cnosť, ktorú sme sa mnohí naučili; - nejde o to, ukázať sa, byť aký som: je treba nevytŕčať, zaradiť sa, robiť to tak, aby to nikto nespozoroval... aby ma nebolo vidno)

(Opak - dnes aktuálny: ženský archetyp je i archetypom rozširovania, mnohosti, rôznorodosti - a aj vôle k hojnosti. Dovoliť si to vo vedomí, ako niečo, čo prospieva všetkým, a nie ako čosi iných obmedzujúce. Dostatok ako prirodzenosť; hojnosť zeme, prírody, života a zdrojov je neobmedzená... nedostatok nie je potrebný. )

Majstrovstvo ... zaplňovať si čas

((a nie zjednodušiť si život (stroje a náš čas))

(Zameranie sa na dušu a sebavývoj dá zmysel času, ktorý nám môžu stroje darovať)

Majstrovstvo "byť dobrý"

- každý chce byť dobrým človekom - avšak tu je to v zátvorkách: od detstva nás učia "byť dobrým" = neplakať, nehnevať sa, nevýskať radosťou, neotravovať, nechcieť to čo chceme, nerobiť to čo robíme, nebyť takí, akí sme... proste "byť dobrí", byť prijateľní

(Opak - dnes aktuálny: Rosenberg/Rogers: Odmenou za to, že sa naučíte byť dobrý, je depresia...

ako teda inak?

- Nový zmysel dobra a zla, prekonanie protikladov, nový obraz o ceste človeka)

čo vieme, je naša skúsenosť - učíme sa len skúsenosťou; chyby sú spôsob, ako sa učiť...

Majstrovstvo vidieť protiklady

- kedysi bolo majstrovstvom rozpoznať vo svete - v tej spleti všetkého - princípy dvojnosti...; potom mnohí učili že jedna časť dvojnosti je dobro a druhá zlo... a len oni vedeli, ktorá je ktorá; časom sme sa to naučili i my

- Majstrovstvo voliť z protikladov (treba sa rozhodnúť! to - alebo - to)

- Majstrovstvo oddelenia sa a majstrovstvo spojenia (oddelenie od zlého a spojenie s dobrým)

- Majstrovstvo úsudku a hodnotenia, porovnávania, pomeriavania síl, ...

- Majstrovstvo viery v lepšie

(Majstrovstvo premosťovania protikladov,

spájania protikladov do zmysluplného celku,

v ktorom sa všetky časti navzájom podporujú)

- vždy je všetko aj dobré, aj zlé; - nie kompromis, ale riešenie výhra-výhra (win-win)

Majstrovstvo stávania sa

- nikdy nie som dosť dobrý aký som; musím sa niečím stať

(Opak - dnes aktuálny: Smieť byť a vytvárať tomu priestor; všetky dary máme v sebe - ide len o to, či žijeme svoje pravé Ja, alebo svoje nepravé Ja = chceme sa stať nejakým iným než sme)

Podnety k tomu: Human Design

Majstrovstvo hierarchie (a hlava)

- dolný človek nie je dosť dôstojný, treba sily horného človeka...; - hlava nám má veliť, tá nás dovedie k niečomu čo je "rozumné"...; - ak má ľudstvo spolupracovať, treba "tých hore", ktorí to zorganizujú...

(Opak - dnes aktuálny: Spolupráca inak - vnútorná autorita vedie k prirodzenej harmónii a vzájomnej podpore "z tela")

((Podnety k tomu: HumanDesign a spolupráca inak))

- 9-centrová bytosť je bytosť kruhová, všetky centrá sú rovnocenné

- človek je posledných cca 200 rokov dizajnovaný na spoluprácu, kruh, rovnocennosť

- všetky dary máme v sebe, stačí žiť sám seba...

- nové energetické typy sú "ako stvorené" pre spoluprácu, no tá nenastane z hlavy, ale tým, ak každý bude žiť svoje pravé ja, teda používať svoju vnútornú autoritu, ktorá je ale v tele a nie v hlave...

a možno ešte

Majstrovstvo individuality a uzavretia sa voči ostatným (a ich odsúdeniu)

Kedysi na dedinách všetci vedeli o všetkých všetko a ak niekto nezodpovedal dedinským normám, dedinskej morálke, tak ho odsúdili a vyštvali do samoty. Život v mestách, ktorý je plný vzájomnej anonymity je z tohto hľadiska splneným snom mnohých, ktorí boli ohováraní či nútení do nejakého správania proti svojej vôli.

Dnes máme "ostrovy individualít" a hľadáme, ako sa spojiť bez toho, aby sme upadli do súdenia a "spoločných noriem", do ktorých sa treba napasovať.

Opak - dnes aktuálny

Hľadanie spoločenstva na základe spolupráce individualít je dnes témou.

Odpoveďou pre mňa sú

- empatia (u mňa jednoznačne vyhráva škola empatie - metodická empatia - psychofonetika)

- vnútorná autorita (ktorej "mapu" vytvoril pre každého zvlášť Human design)

- otvorenie sa ženskému princípu (spolupráca, citlivosť, spojenie, kruh, intuícia, zdieľanie, pochopenie, vnímanie "okruhu"), a vedomé vytvorenie priestoru preň našim mužským princípom (vedomá prítomnosť a aktívny záujem o to citlivé, pevné brehy a vytváranie priestoru nekonečnému moru emócií, úcta k vhľadom intuície a citlivosti, vedomé vytváranie bezpečia pre to, čo je mäkké, "slabé", citlivé a vnímavé, vedomé úsilie učiť sa cudziu reč obraznosti, ktorá akoby odporovala logike...)

Tak čo, ste Majstrami starých umení?